Štvrtý február je považovaný za Svetový deň boja proti rakovine. S onkologickými pacientami sa nezriedka stretávajú aj rehabilitační pracovníci bánovskej nemocnice. Práve rehabilitácie totiž pacientom s rakovinou pomáhajú obnoviť funkcie pohybového systému, ale aj vyrovnať sa s úzkosťou a prinavrátiť, častokrát, stratené sebavedomie.

S onkologickými pacientami sa stretávajú aj rehabilitační pracovníci Nemocnice AGEL Bánovce. „Keďže každý pacient je iný a aj ťažkosti bývajú veľmi individuálne, terapiu nastavujeme presne podľa potreby jednotlivca. Keď sa pacient vylieči z rakoviny, väčšinou je jednou z jeho priorít, aby sa mu ochorenie nevrátilo a je pre to ochotný spraviť maximum. Z našej strany je dôležitý zvlášť správne zvolený prístup, ktorý je závislý nielen od typu nádoru, postihnutého miesta, štádia ochorenia, veku pacienta či jeho sociálneho zázemia, ale často predovšetkým od jeho psychického stavu,“ ozrejmila vedúca fyzioterapeutka Nemocnice AGEL Bánovce Bc. Libuša Klamárová.

Onkologickí pacienti prichádzajú na rehabilitáciu najčastejšie s problémami s rovnováhou či závratmi, po absolvovaní chemoterapie ich zasa trápia napríklad ťažkosti s pamäťou a koncentráciou. „Rehabilitácia počas liečby alebo po prekonaní onkologických ochorení je často zameraná práve na oblasť, ktorú rakovina postihla. Pri rakovine krku bývajú poškodené nervy, ktoré ovplyvňujú schopnosť usmievať sa, zatvárať oči, rozprávať alebo jesť. Špecifickým problémom je lymfedém, keďže lymfatické uzliny cirkulujú tekutiny, ich poškodenie môže spôsobiť nahromadenie tekutín, opuchy a bolesti. Fyzioterapeut potom špeciálnou masážou, kompresným obväzom a cvičením pomáha s odstránením lymfedému,“ vysvetlila skúsená fyzioterapeutka.

Špecifické bývajú aj ďalšie komplikácie, ktoré sa počas liečby môžu, ale nemusia vyskytnúť. „Stretávame sa s prípadmi, keď pacienti trpia inkontinenciou, vtedy sa zameriavame na cvičenie panvového dna. Ak má onkologický pacient problém s mobilitou, cvičenie sa zameriava zasa na svalovú silu a rozsah pohyblivosti kĺbov. Hlavným cieľom rehabilitačnej starostlivosti je však nielen obnovenie a uchovanie funkcie pohybového systému, zlepšenie vytrvalosti a sily, ale aj zvýšenie sebavedomia, ktoré, žiaľ, pacienti často počas liečby strácajú, či vyrovnávanie sa s úzkosťou a emocionálnymi problémami, ktoré im táto diagnóza a následná náročná liečba spôsobila,“ dodala Bc. Klamárová.